Autor MichalCiglian

Anatolij Jevgenievič Karpov (23.5.1951 – ?) je ruský šachový veľmajster a 11 majster sveta v šachu. Titul získal po tom, keď Fischer nenastúpil k turnaju. Svoj titul majstra sveta obhájil proti Viktorovi Korčnému. Svoj titul obhájil ešte v roku 1984 proti Garrimu Kasparovi – za stavu 3 – 5 organizátori tento zápas zrušili kvôli vyčerpanosti oboch hráčov a trval 48 partií a niekoľko mesiacov. V opakovanom zápase proti Kasparovi svoj titul stratil – Kasparov vyhral v pomere 13:11 – Karpov mal právo na odvetu. Stav skončil 12:12, Kasparov si titul udržal kvôli pravidlu, že majster sveta  v odvetnom zápase za nerozhodného stavu si udrží titul majstra sveta.

Robert Fischer (9.3.1943 – 17.1.2008) bol americký šachový veľmajster a jedenásty majster sveta. Slávnym sa stal už ako tínedžer. V roku 1975 odmietol nastúpiť na zápas proti Karpovovi, lebo FIDE nechcela splniť jeho podmienky. Napriek ťažkým psychickým ťažkosťami, anisemitizmu, predčastnému dôchodku sa považuje za geniálneho šachistu a zaslúžil sa o rozvoj šachu na Západe.

Boris Vasilievič Spassky (30.1. 1937 –?) je francúzsky veľmajster ruského pôvodu, šachový veľmajster a desiaty majster sveta. Šach sa naučil hrať už ako 5 ročný počas evakuácie z Leningradu (dnešný Petrohrad). Vo vojne stratil oboch rodičov. V mladosti bol dobrým atlétom – skokan do výšky a taktiež hrával futbal. V roku 1969 vyzval Petrosiana – porazil ho a stal sa tak novým majstrom sveta – už desiatym. O tri roky neskôr – v roku 1972 vyzval o titul majstra sveta Američan Robert James Fischer – Fischer tento titul získal.

Tigran Vartanovič Petrosian (17.6.1929 – 13.8.1984) bol arménsky šachový veľmajster a deviaty majster sveta. Pochádzal z chudobnej arménskej rodiny. Oboch rodičov stratil počas druhej svetovej vojny. Povolaním bol novinár. Bol veľmi dobrý v obrane – preto ho prezývali: Železný Tigran. Na šachových turnajoch sa objavoval až 30 rokov. V roku 1963 vyzval Botvinnika o titul majstra sveta a tento titul získal po veľmi dlhom boji. V roku 1966 jeho súper o majstra sveta bol Boris Spasky– Petrosian prehral celkový zápas a novým majstrom sveta sa stal Fischer. O tri roky neskôr – v roku 1969 sa stretli opäť Petrosian a Spassky – Spassky titul majstra sveta udržal.                                                                           

Michail Tal (9.11.1936 – 28.6.1992) bol lotyšský šachový veľmajster a ôsmy majster sveta. V roku 1960 porazil Botvinnika ale o rok na to titul majstra sveta stratil proti Botvinnikovi, pričom táto prehra bola veľkým prekvapením ale predpokladalo sa, že za to môže odflaknutá príprava. Očakávalo sa, že bude Tal – Botvinnik ale Tal sa zrútil na turnaji kandidátov a neskoršie vyšetrenie ukázalo, že mal zdravotné problémy – najmä tráviaceho systému. Dokázal odohrať veľa dobrých turnajov ale kvôli zdraviu prijímal remízy. Až do svojej smrti bol nebezpečným súperom.

Vasilij Vasilievič Smyslov (24.3.1921 – 27.3,2010) bol ruský veľmajster a siedmy majster sveta. Šach sa naučil hrať už ako šesť ročný. Do roku 1935 nikde nehrával a študoval iba knihy. Pôvodným povolaním bol novinár a študoval aj operný spev.  Prvý turnaj Smyslova bol v roku 1935 a posledný turnaj, na ktorom sa uskutočnil bol v roku 2001 v neuveriteľných 80 rokoch. Prvý väčší úspech dosiahol v roku 1938 keď vyhral dorastenecký šampionát ZSSR. V roku 1940, ako 19 ročný, patril do špičky ZSSR a na majstrovstvách ZSSR skončil tretí a rok na to tento výsledok zopakoval. V roku 1948 bol nominovaný na turnaj o majstra sveta v šachu, keď skončil za Botvinnikom. V roku 1957 porazil Botvinnika a stal sa novým majstrom sveta v šachu, pričom v odvete tento titul stratil.

 Michail Moisejevič Botvinnik (17.8.1911 – 5.5.1995) bol sovietsky šachista a medzinárodný veľmajster. Pochádzal z lekárskej rodiny – mama lekárka a otec technik. Botvinnik sa naučil hrať šach v jeho dvanástich rokoch a hneď ho táto hra zaujala. Začal sa venovať šachovým knihám a jeho úroveň začala rapídne stúpať. Jeho prvý úspech bol v roku 1925 keď Caplabanca zorganizoval simultánku a Botvinnik Caplabancu porazil. V roku 1938 Botvinnik skontaktoval s Alechinom a dohodli sa na zápas o majstra sveta v šachu ale druhá svetová vojna všetko zmenila. Po druhej svetovej vojne opäť Botvinnik skontaktoval Alechina ale Alechin v roku 1946 zomrel. V roku 1948 sa uskutočnil turnaj o majstra sveta, na ktorom bol aj Botvinnik. Botvinnik tento turnaj vyhral o 3 body pred Smyslom a stal sa novým majstrom sveta. V roku 1951 Botvinnik hral proti ukrajinskému veľmajstrovi Bronštejnovi, ktorý po vojne zaznamenal veľa šachových úspechov. Zápas medzi Botvinnikom a Bronštejnom bol dramatický ale nakoniec Botvinnik udržal titul majstra sveta.V roku 1957 hral proti Smyslovi – Botvinnik nenašiel recept na Smyslova a titul stratil. V roku 1958 bol odvetný zápas o majstra sveta medzi Smyslovom a Bitvinnikom a Botvinnik titul majstra sveta získal späť. V roku 1960 bol Botvinnikovým posledným súperom Lotyš Taľ . Botvinnik nenašiel protihru na Taľa a tak o titul majstra sveta stratil. V odvete vyhral Botvinnik a získal opäť titul majstra sveta Posledný súper Botvinnika o titul majstra sveta bol Tigran Petrosian.

Max Euwe (20.5.1901 – 26.11.1981) bol matematik, holandský veľmajster a majster sveta. Prvý šachový úspech zaznamenal v roku 1920. V roku 1921 sa stal majstrom Holandska a tento titul dokázal obhájiť až 30 krát. V roku 1934 vyzval Euwe Alechina a Alechin súhlasil. Euwe porazil Alechina ale dlho majstrom sveta nebol. Už o dva roky neskôr Euweho vyzval Alechin a Alechin sa stal opäť majstrom sveta. Po zápase Euwe povedal, že titul majstra sveta je v dobrých rukách                                                                   

Alexander Alexandrovič Alechin (31.10. 1892 – 24.3.1946) bol franczúsky šachový veľmajster ruského pôvodu. Základnú a strednú školu chodil v Moskve. Alechinov najväčší turnaj pred prvou svetovou vojnou bol v Petrohrade v roku 1914. Počas prvej svetovej vojny odohral iba niekoľko simultánok. V roku 1920 vyhral prvé majstrovstvá ZSSR. V roku 1926 získal financie na  vyzvatie Caplabancu a v roku 1927 ho vyzval o majstra sveta. V roku 1927 Alechin porazil Caplabancu, pričom Caplabanca bol považovaný za favorita. Alechin sa pripravoval na zápas už roky a nakoniec dosiahol životný úspech.   So šachom sa zoznámil v mladom veku ale jeho vstup bol veľmi pomaly.  Po získaní titulu majstra sveta mal veľa šachových úspechov.V 30tych rokov vyrástlo veľa silných šachistov, napríklad Kéreš. Alechin najmä proti poklesu formy. Hral aj počas druhej svetovej vojny a po nej bol vyzvaný Botvinnikom ale v 1946 náhle zomrel.                                                             

José Raúl Capablanca (19.11.1888 – 8.3.1942) bol 3tí majster sveta v šachu a kubánsky šachový veľmajster. Narodil sa do zámožnejšej rodiny, šach sa naučil už ako štvorročný. V jeho trinástich sa stal majstrom Kuby. Po petrohradskom turnaji bol už dohodnutí zápas o majstra sveta ale prekazila im to prvá svetová vojna. Počas prvej svetovej vojny začal hrať šach na americkom kontinente. V roku 1921 sa odohral dlho očakávaný zápas medzi Capablancom a Laskerom. Hralo sa na 30 partií v Havane a po štránastej partií Lasker sa vzdal kvôli zdravotným problémom a Capablanca sa stal nový majster sveta v šachu. V roku 1927 Caplabanca hral zápas proti Alexandrovi Alechinovi a Caplabancu považovali za favorita. Caplabanca podcenil súpera a prípravu a titul majstra sveta stratil. Keď chcel Capablanca vyzvať Alechina ale Alechin mu nastolil také isté tvrdé podmienky ako mu Capablanca nastolil keď bol ešte majstrom sveta.