Autor MichalCiglian

Životopis Emanuela Laskera

Emanuel Lasker (24.12.1868 – 11.1.1941) bol nemecký šachista, matematik a filozof. Bol najdlhší majster sveta (od roku 1894 až do 1921). Pochádzal z chudobnej rodiny. Šach sa naučil hrať v 12 rokoch, v mladosti sa viac venoval matematike ako šachu. Laskerov prvý významnejší turnaj sa konal v roku 1889. V toku 1893 pricestoval do USA a vyhral slabšie obsadený turnaj vyhral a to suverénne – vyhral totiž všetky zápasy a mal možnosť vyzvať Steintza o titul majstra sveta. Až o 11 rokov od posledného boja o majstra sveta ho vyzval Američan Frank James Marshall. Po strate titulu majstra sveta v šachu (stratil ho v boji proti Capablancovi) ešte dosiahol veľa veľmi dobrých výsledkov – vyhral turnaje v Moravskej Ostrave a v New Yorku, v Moskve bol druhý pred Capablancom, v Zurichu skončil piaty, V Moskve tretí (1935) a v Moskve (rok na to, 1936) šiesty, a v  Nottinghame  sa delil o 7 – 8 miesto. Emanuel Lasker dával dôraz na psychickú stránku šachu – všímal si, kde má súper chyby a jeho štýl hrania.  Rád hral jednoduchšie partie.

Wilhelm Steinitz  (17.5. 1836 – 12.8.1900) bol prvý Majster sveta v šachu, narodil sa v Prahe v rodine chudobného obchodníka. Žil v Rakúsku, v Rusku, v Čechách a v USA. Považoval sa jedného z najsilnejších šachistov 19. storočia. V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. V roku 1882 sa vrátil na šachové turnaje. Neskôr sa delil o prvé miesto z Poliakom Szymonom Winawerom. V roku 1886 sa hrá v USA zápas medzi Steintzom a Zukertotom. O tri roky neskôr obhajoval titul majstra sveta proti silnému ruskému hráčovi Michailovi Čigorinovi – Steiinitz vyhral. V roku 1892 hral opäť proti Čigorinovi v Havane na 10 vyhratých partií. V roku 1892 bol Steintzovým súperom Emanuel Lasker – hralo sa v Kanade a v USA a Lasker vyhral. Podľa pravidiel mal Steinitz právo odvety. Na prelome rokov 1896 a 1897 hral Lasker a Steinitz – Lasker opäť vyhral. Sklonkom života trpel zdravotnými problémami – napriek tomu dosahoval dobré výsledky, napríklad v roku 1895 (hralo sa v Hastingse) skončil v silnej konkurencií piaty,  o rok neskôr v Ptrohrade skončil druhý, v Norimbergu v 1898 skončil šiesty. Svoj posledný turnaj absolvoval v roku 1989 a po prvý krát nezískal žiadnu cenu, skončil jedenásty. Zomrel v roku 12.8. 1900.