Kategória: Majstri sveta

Vasilij Vasilievič Smyslov (24.3.1921 – 27.3,2010) bol ruský veľmajster a siedmy majster sveta. Šach sa naučil hrať už ako šesť ročný. Do roku 1935 nikde nehrával a študoval iba knihy. Pôvodným povolaním bol novinár a študoval aj operný spev.  Prvý turnaj Smyslova bol v roku 1935 a posledný turnaj, na ktorom sa uskutočnil bol v roku 2001 v neuveriteľných 80 rokoch. Prvý väčší úspech dosiahol v roku 1938 keď vyhral dorastenecký šampionát ZSSR. V roku 1940, ako 19 ročný, patril do špičky ZSSR a na majstrovstvách ZSSR skončil tretí a rok na to tento výsledok zopakoval. V roku 1948 bol nominovaný na turnaj o majstra sveta v šachu, keď skončil za Botvinnikom. V roku 1957 porazil Botvinnika a stal sa novým majstrom sveta v šachu, pričom v odvete tento titul stratil.

 Michail Moisejevič Botvinnik (17.8.1911 – 5.5.1995) bol sovietsky šachista a medzinárodný veľmajster. Pochádzal z lekárskej rodiny – mama lekárka a otec technik. Botvinnik sa naučil hrať šach v jeho dvanástich rokoch a hneď ho táto hra zaujala. Začal sa venovať šachovým knihám a jeho úroveň začala rapídne stúpať. Jeho prvý úspech bol v roku 1925 keď Caplabanca zorganizoval simultánku a Botvinnik Caplabancu porazil. V roku 1938 Botvinnik skontaktoval s Alechinom a dohodli sa na zápas o majstra sveta v šachu ale druhá svetová vojna všetko zmenila. Po druhej svetovej vojne opäť Botvinnik skontaktoval Alechina ale Alechin v roku 1946 zomrel. V roku 1948 sa uskutočnil turnaj o majstra sveta, na ktorom bol aj Botvinnik. Botvinnik tento turnaj vyhral o 3 body pred Smyslom a stal sa novým majstrom sveta. V roku 1951 Botvinnik hral proti ukrajinskému veľmajstrovi Bronštejnovi, ktorý po vojne zaznamenal veľa šachových úspechov. Zápas medzi Botvinnikom a Bronštejnom bol dramatický ale nakoniec Botvinnik udržal titul majstra sveta.V roku 1957 hral proti Smyslovi – Botvinnik nenašiel recept na Smyslova a titul stratil. V roku 1958 bol odvetný zápas o majstra sveta medzi Smyslovom a Bitvinnikom a Botvinnik titul majstra sveta získal späť. V roku 1960 bol Botvinnikovým posledným súperom Lotyš Taľ . Botvinnik nenašiel protihru na Taľa a tak o titul majstra sveta stratil. V odvete vyhral Botvinnik a získal opäť titul majstra sveta Posledný súper Botvinnika o titul majstra sveta bol Tigran Petrosian.

Max Euwe (20.5.1901 – 26.11.1981) bol matematik, holandský veľmajster a majster sveta. Prvý šachový úspech zaznamenal v roku 1920. V roku 1921 sa stal majstrom Holandska a tento titul dokázal obhájiť až 30 krát. V roku 1934 vyzval Euwe Alechina a Alechin súhlasil. Euwe porazil Alechina ale dlho majstrom sveta nebol. Už o dva roky neskôr Euweho vyzval Alechin a Alechin sa stal opäť majstrom sveta. Po zápase Euwe povedal, že titul majstra sveta je v dobrých rukách                                                                   

Alexander Alexandrovič Alechin (31.10. 1892 – 24.3.1946) bol franczúsky šachový veľmajster ruského pôvodu. Základnú a strednú školu chodil v Moskve. Alechinov najväčší turnaj pred prvou svetovou vojnou bol v Petrohrade v roku 1914. Počas prvej svetovej vojny odohral iba niekoľko simultánok. V roku 1920 vyhral prvé majstrovstvá ZSSR. V roku 1926 získal financie na  vyzvatie Caplabancu a v roku 1927 ho vyzval o majstra sveta. V roku 1927 Alechin porazil Caplabancu, pričom Caplabanca bol považovaný za favorita. Alechin sa pripravoval na zápas už roky a nakoniec dosiahol životný úspech.   So šachom sa zoznámil v mladom veku ale jeho vstup bol veľmi pomaly.  Po získaní titulu majstra sveta mal veľa šachových úspechov.V 30tych rokov vyrástlo veľa silných šachistov, napríklad Kéreš. Alechin najmä proti poklesu formy. Hral aj počas druhej svetovej vojny a po nej bol vyzvaný Botvinnikom ale v 1946 náhle zomrel.                                                             

José Raúl Capablanca (19.11.1888 – 8.3.1942) bol 3tí majster sveta v šachu a kubánsky šachový veľmajster. Narodil sa do zámožnejšej rodiny, šach sa naučil už ako štvorročný. V jeho trinástich sa stal majstrom Kuby. Po petrohradskom turnaji bol už dohodnutí zápas o majstra sveta ale prekazila im to prvá svetová vojna. Počas prvej svetovej vojny začal hrať šach na americkom kontinente. V roku 1921 sa odohral dlho očakávaný zápas medzi Capablancom a Laskerom. Hralo sa na 30 partií v Havane a po štránastej partií Lasker sa vzdal kvôli zdravotným problémom a Capablanca sa stal nový majster sveta v šachu. V roku 1927 Caplabanca hral zápas proti Alexandrovi Alechinovi a Caplabancu považovali za favorita. Caplabanca podcenil súpera a prípravu a titul majstra sveta stratil. Keď chcel Capablanca vyzvať Alechina ale Alechin mu nastolil také isté tvrdé podmienky ako mu Capablanca nastolil keď bol ešte majstrom sveta.

Životopis Emanuela Laskera

Emanuel Lasker (24.12.1868 – 11.1.1941) bol nemecký šachista, matematik a filozof. Bol najdlhší majster sveta (od roku 1894 až do 1921). Pochádzal z chudobnej rodiny. Šach sa naučil hrať v 12 rokoch, v mladosti sa viac venoval matematike ako šachu. Laskerov prvý významnejší turnaj sa konal v roku 1889. V toku 1893 pricestoval do USA a vyhral slabšie obsadený turnaj vyhral a to suverénne – vyhral totiž všetky zápasy a mal možnosť vyzvať Steintza o titul majstra sveta. Až o 11 rokov od posledného boja o majstra sveta ho vyzval Američan Frank James Marshall. Po strate titulu majstra sveta v šachu (stratil ho v boji proti Capablancovi) ešte dosiahol veľa veľmi dobrých výsledkov – vyhral turnaje v Moravskej Ostrave a v New Yorku, v Moskve bol druhý pred Capablancom, v Zurichu skončil piaty, V Moskve tretí (1935) a v Moskve (rok na to, 1936) šiesty, a v  Nottinghame  sa delil o 7 – 8 miesto. Emanuel Lasker dával dôraz na psychickú stránku šachu – všímal si, kde má súper chyby a jeho štýl hrania.  Rád hral jednoduchšie partie.

Wilhelm Steinitz  (17.5. 1836 – 12.8.1900) bol prvý Majster sveta v šachu, narodil sa v Prahe v rodine chudobného obchodníka. Žil v Rakúsku, v Rusku, v Čechách a v USA. Považoval sa jedného z najsilnejších šachistov 19. storočia. V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. V roku 1882 sa vrátil na šachové turnaje. Neskôr sa delil o prvé miesto z Poliakom Szymonom Winawerom. V roku 1886 sa hrá v USA zápas medzi Steintzom a Zukertotom. O tri roky neskôr obhajoval titul majstra sveta proti silnému ruskému hráčovi Michailovi Čigorinovi – Steiinitz vyhral. V roku 1892 hral opäť proti Čigorinovi v Havane na 10 vyhratých partií. V roku 1892 bol Steintzovým súperom Emanuel Lasker – hralo sa v Kanade a v USA a Lasker vyhral. Podľa pravidiel mal Steinitz právo odvety. Na prelome rokov 1896 a 1897 hral Lasker a Steinitz – Lasker opäť vyhral. Sklonkom života trpel zdravotnými problémami – napriek tomu dosahoval dobré výsledky, napríklad v roku 1895 (hralo sa v Hastingse) skončil v silnej konkurencií piaty,  o rok neskôr v Ptrohrade skončil druhý, v Norimbergu v 1898 skončil šiesty. Svoj posledný turnaj absolvoval v roku 1989 a po prvý krát nezískal žiadnu cenu, skončil jedenásty. Zomrel v roku 12.8. 1900.